Urbánne inovácie ako reflexia potreby adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien
V tomto čísle Obecných novín prejdeme k ďalšiemu pilieru priestorového plánovania, a to konkrétne ku krajinnému plánovaniu. V poslednom čísle sme si priblížili problematiku živých urbánnych laboratórií, kde sme si na konkrétom príklade z Viedne načrtli niekoľko urbánnych inovácií, ktoré sú v danom území implementované. V súčasnosti mestá a obce čelia veľkým škodám, ktoré sú spôsobené predovšetkým zmenami klímy. V nadväznosti na tento globálny problém Vám objasníme priemet a prejavy problematiky v krajinnom priestore v rôznych dimenziách a formách.
Reflexia potreby adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien. Ide o jednu z najdiskutovanejších tém posledných rokov, nakoľko 21. storočie prináša nové mestské výzvy, ako sú napríklad zmena klímy, globalizácia, demografické zmeny, konkurencieschopnosť miest a ďalšie problémy udržateľného rozvoja. Mestá budujú svoje „Smart City“ stratégie, aby mohli pružne reagovať a postupne sa adaptovať na tieto výzvy, ktoré majú častokrát veľmi negatívny dopad na ďalší rozvoj územia a kvalitu života obyvateľov. Hlavným cieľom príspevku je na základe nášho poznania a skúmania priblížiť možnosti prepojenia témy mestských inovácií vedúcich k udržateľným mestám na oblasť krajinného plánovania. Mestské – urbánne inovácie – z pohľadu konceptu SMART „inteligentných“ miest s priemetom do krajinného plánovania môžeme pozorovať v rôznych formách a dimenziách, ktoré sú ďalej bližšie špecifikované na niekoľkých príkladoch, či už v polohe teoreticko-metodologickej, legislatívnej, ale najmä v polohe priestorovo-plánovačskej praxe.
V prvom rade je potrebné stručne nahliadnuť do jadra konceptu „inteligentných“ miest. Všeobecne koncept „Smart City“ je aplikovateľný nielen v mestách, ale aj v obciach, kde je však potrebné ho správne strategicky zadefinovať. Kľúčom budovania stratégie „Smart City“ je technologické inovácie chápať ako prostriedok na riešenie identifikovaných problémov v území, čiže chápať smart technológie ako nástroj, čím ich efektívnosť rapídne stúpne. Z pohľadu nás, ako priestorových plánovačov, je nevyhnutné pri udržateľnom rozvoji miest a obcí dostať do popredia pri strategickom plánovaní práve komunitu občanov – mestskú a obecnú komunitu, urbánny a rurálny život, jeho kvalitu a racionálne využívanie zdrojov. Otázkou je fakt, ako správne reflektovať aktuálne výzvy vyplývajúce z globálnych trendov regionálneho rozvoja, respektíve z globálnych zmien, v integrovanom inovatívnom systéme konceptu „inteligentných“ miest. Ďalším dôležitým uhlom pohľadu je ponímanie konceptu „smart“ miest z hľadiska krajinného plánovania, ktoré je jeho neopomenuteľnou súčasťou a jedným z dôležitých aspektov aj pre samotných developerov.
V prvom príspevku v rámci tém SMART CITY sme si objasnili vzťah medzi konceptom „inteligentného“ mesta, technológie a participáciou stakeholderov. V ďalšom sme si priblížili mestské urbánne laboratóriá, konkrétne Aspern Seestadt. Termíny „Smart City“ a „udržateľnosť“ naznačujú akési nové tendencie vývoja ľudskej spoločnosti, tzv. mestá budúcnosti, ktoré by mali byť dlhodobo udržateľné. Okrem už uvedených faktov je nevyhnutné zosúladenie technologického a sociálneho rozvoja spoločnosti s udržateľnou koreláciou (fungovaním) ekosystémov ako základných funkčných jednotiek prírody. Cieľom je takýto nový koncept ku vzťahu človeka a prírody implementovať na báze využívania technologických riešení, ktoré sprostredkujú ich vzájomnú prospešnosť. Je potrebné, aby existujúce ekosystémy prúdili urbanizovanou krajinou, čo taktiež je jedným z faktorov tvorby kvalitného životného prostredia obyvateľov a návštevníkov, t. j. tvorba kvalitných verejných priestorov – miesta spoločenských aktivít.
Neustále narastajúci počet obyvateľov miest vyžaduje udržateľný pohľad na budúci rozvoj sídel, pretože paralelne so stúpajúcim počtom ľudí v mestách stúpa aj dopravné zaťaženie, nároky na energie, vyššia spotreba vody a aj produkcia odpadu. Z týchto a mnohých ďalších dôvodov sú mestá nutné pristúpiť k „Smart“ konceptom a udržateľnému hospodáreniu s urbánnymi priestormi. Priemet a prejav skúmanej problematiky v krajinnom priestore teda môžeme vnímať v niekoľkých formách a dimenziách. Z pohľadu krajinného plánovania je dôležité implementovať v „Smart“ mestách ekologické riešenia urbanizovaného a krajinného areálu, ktoré okrem funkčnosti a estetiky zabezpečujú z pohľadu výhľadového obdobia dlhodobé benefity v podobe napríklad energetickej úspory a znižovania ostatných nákladov. Môžeme jednoznačne zadefinovať, že udržateľná krajinná architektúra je integráciou ekologických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických faktorov vstupujúcich do plánovania miest budúcnosti. Urbánne inovácie z pohľadu krajinného plánovania môžeme v rámci tohto kontextu zadefinovať ako funkčné urbánne udržateľné priestory, ktoré hospodária so základnými prírodnými zdrojmi, čiže voda, vzduch a pôda. Takéto prírodné systémy, ktoré implementuje mesto do svojho urbánneho prostredia môžu byť na základe niekoľkých vykonaných výskumov napojené na technologickú platformu, ktorá v koncepte „Smart“ miest vytvára takzvaný komunikačný kanál medzi jednotlivými prvkami sídla. Takto mesto nadobudne pomyselnú nervovú sústavu, ktorá aktívne reaguje, a v prípade akejkoľvek kolízie práve technologické riešenie ako nástroj, umožňuje jednoduchšiu a rýchlejšiu reakciu s riešením daného problému.
Prvým príkladom implementácie inovatívneho prístupu v mestskom plánovaní je španielske mesto Barcelona. Na základe vlastného výskumu a účasti na kongrese Smart City Expo World Congress v roku 2018 priamo v Barcelone považujeme práve tento prístup za veľmi inšpiratívny. Mesto má technologicky prepracovanú koncepciu inteligentného mesta, v rámci ktorej jej ulice disponujú senzormi na zachytávanie napr. teploty vzduchu, množstva znečistenia, intenzity hluku v danej oblasti, potrebu závlahy atď., pričom údaje sú zozbierané v dátovom centre mesta a experti v daných oblastiach, vrátane priestorových a krajinných plánovačov, vyhodnocujú dané dáta a dokážu pružne reagovať pri budúcom plánovaní a efektívnom financovaní evidovaných opatrení. Hlavným dlhodobým strategickým cieľom mesta Barcelona je zníženie automobilovej dopravy a paralelne zvýšenie podielu zelene. Aktuálny podiel zelene je 6,6 m2 na obyvateľa, čo je výrazne pod priemerom, ak porovnáme napríklad hodnotu podielu zelene v Londýne, cca 86 m2 na obyvateľa. K tomuto cieľu prislúcha ďalšia z urbánnych inovácií, ktorá je riešením na elimináciu teplotných mestských ostrovov. Práve stromy uvoľňovaním vodnej pary, ako aj tienením rozbíjajú pomerne jednoducho teplotné ostrovy. Správnym plánovaním výsadby stromov v urbánnom prostredí je možné ochladiť teplotu asfaltu pod korunami v priemere až o 20°C a teplotu vzduchu cca o 2°C. Samozrejme nezanedbateľné sú aj ďalšie kvalitu života zvyšujúce funkcie stromov v urbánnom, ale aj rurálnom prostredí, ako napríklad schopnosť absorbovať oxidy uhlíku (napr. 1 dospelý strom = absorpcia cca 21,6 kg uhlíku ročne). Práve táto urbánna inovácia – výsadba stromov – je jednou z najlacnejších metód implementácie opatrení koncepcie „inteligentných“ miest. Okrem tohto opatrenia, keď sa pozrieme na hlavné mesto Španielska – Madrid – je v pomerne väčšom množstve namiesto výsadby stromov použitá vegetačná zložka integrovaná do architektúry stavieb vo forme vegetačných stien a strešných záhrad, ktoré spĺňajú všetky atribúty, ktoré boli vyššie uvedené pri výsadbe stromov, a takéto vegetačné prvky sú zároveň aj biotopom pre mnohé drobné živočíchy. V rámci koncepcie zelených a modrých prvkov sa vrátime k predchádzajúcemu článku a k územiu Seestadt Aspern. Spomenuli sme si niekoľko inovácií implementovaných v tomto území, ale z pohľadu krajinného plánovania je dôležité neopomenúť aj príklad dažďových záhrad, čiže prvkov na zadržiavanie dažďovej vody, ktoré postupne prichádzajú aj na Slovensko, napríklad mesto Zvolen v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene a Nadáciou Blue Alternative vybudovalo 8 druhov adaptačných opatrení na zadržiavanie dažďovej vody. Takáto urbánna inovácia napomáha k infiltrácii zrážkovej vody, a tak začleňuje prirodzený vodný cyklus do mestského ekosystému. Vybudovaním hierarchického systému dažďových vôd je prebytočná voda odvádzaná do retenčných nádrží, ktoré obohacujú verejný priestor, v Asperne konkrétne jeden z najväčších a najnavštevovanejších mestských parkov, o životodarnú vodnú zložku. V neposlednom rade je výhodné v územiach miest a obcí taktiež aplikovať permeabilné dlažobné materiály. Výhodou takejto inovácie je možnosť prepustiť späť do podložia viac ako 10 l zrážkovej vody na 1 m2 za 1 minútu. Takéto opatrenie v meste eliminuje odtok nezávadnej dažďovej vody do kanalizácie a podporuje jej návrat do vodného cyklu.
Ako už vieme, koncept „Smart – inteligentných“ miest má niekoľko desiatok definícií a rôznych uhlov pohľadu na jeho implementáciu v urbánnom prostredí. Je náročné, priam nemožné, zadefinovať jednu a tú správnu odpoveď na otázku, čo predstavuje jeho implementácia do plánovania rozvoja daného mesta. Cieľom príspevku bolo stručne nahliadnuť do možností implementácie inovatívnych riešení konceptu budúcich miest s reflexiou potreby adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien. Na základe už spracovaných výskumov sme si priblížili niekoľko príkladov inovatívnych opatrení, ktoré zvyšujú kvalitu života obyvateľov z pohľadu krajinno-ekologického plánovania. Všetky vyššie popísané prvky zelene v koncepte inteligentných miest vytvárajú ideálnu mikroklímu mesta a vytvárajú hierarchicky usporiadanú sieť ekosystémov – tzv. zelenú infraštruktúru. Neopomenuteľnou súčasťou plánovania miest je už spomínaná vodná zložka – tzv. modrá infraštruktúra – hlavne z pohľadu znižovania rizík z extrémne suchých dní, ale aj z nepredvídateľných prívalových dažďov, a to práve správnym manažmentom a hospodárením so zrážkovou vodou. Implementácia konceptu „Smart City“ s víziou udržateľného rozvoja miest, obcí a regiónov vedie najmä k zvyšovaniu kvality života obyvateľov, k podpore identity miestnych komunít, vysokej miere konektivity a efektivity, ako aj k predpokladanému zvyšovaniu počtu obyvateľov miest až na 75% do roku 2050.
