Suburbanizácia a jej dopady na územie
Únik z miest na vidiek – urbanizácia sa rozlieva do okolia miest a mení sa na suburbanizáciu. V okolí hlavného mesta sa stavia viac domov a bytov ako v samotnom meste. Svedčí o tom fakt, že zázemie mesta Bratislava sa za posledné štvrťstoročie zväčšilo o takmer 100-tisíc obyvateľov, čo je rovnako veľa, ako keby sa sem presťahovalo jedno krajské mesto ako je napríklad Nitra. Obce pociťujú výrazné teritoriálno-priestorové, ako aj ekonomické dopady suburbanizácie.
Pokrok a rozvoj nie je možné chápať iba v oblasti vynálezov hlavne v industriálnej výrobe, ale sa prejavuje aj v oblasti bývania a tvorby prostredia, v ktorom sa človek pohybuje mimo svojho pracovného času. Práve rozvoj priemyslu naštartoval proces, ktorý spôsoboval sťahovanie ľudí z vidieka do mesta za prácou, nakoľko poľnohospodárska výroba už nepokrývala nároky a nutnosti prežitia. Takýto proces dostal v odbornej terminológii názov urbanizácia. Všetko má však svoje limity. Kritériá, ktoré si ľudia stanovujú v oblasti životného štýlu sa postupne menia. Po čase sa teda prirodzene vytvorila túžba žiť mimo prostredia znečisteného splodinami z výroby. Naštartoval sa tak opačný proces urbanizácie, ktorý má jednotné pomenovanie – suburbanizácia. Tento proces vyvolala túžba ľudí po kľudnom, čistom a kvalitnom životnom prostredí a prevýšila aj negatíva spočívajúce v neustálom presúvaní sa z prostredia využívaného na bývanie do prostredia, ktoré ľuďom poskytuje pracovné príležitosti. Na základe analýz, ktoré sú výsledkom dlhodobých procesov pozorovaní, sa všetky zmeny dotýkajúce sa rozvoja sídelných zón viažu na územie, v ktorom zmeny nastávajú a na ľudí, ktorí v danej oblasti žijú. Vývojové fázy nie sú rovnaké pre všetky mestá alebo krajiny. Analýzy vplyvu rozvoja miest v jednotlivých lokalitách potvrdzujú fakt, že zmeny rozvoja neprinášajú iba pozitíva rozvoja, ale vznikajú mnohé nedostatky a obmedzenia, ktoré si vyžadujú množstvo zmien nielen v spôsobe bývania, ale aj v legislatíve a územnosprávnom členení. To všetko má dopad nielen na geografické zmeny, ale aj na finančné nároky, na segregáciu obyvateľstva a komerčné vplyvy. Každá zmena, ako proces vývoja, je sumárom nadväzujúcich zmien, ktoré sa dotýkajú všetkých oblastí spoločenského života.
Význam pojmu suburbanizácia
V svojej podstate ide o transformačný proces intraurbánnych štruktúr. Veľmi voľnou a zjednodušenou definíciou je suburbanizácia vyjadrená slovným spojením – rozvoj bývania na periférii mesta. Odráža sociálno–priestorové, ako aj sociálno-kultúrne potreby a prístupy obyvateľstva. Každá z definícií je závislá na uhle pohľadu, nakoľko ide o veľmi zložitý mnohodimenzionálny proces centrálneho mesta a naň nadväzujúcich prímestských zón. Z jedného uhla pohľadu definujeme tento trend, ako kladný rast rozvoja mesta do jeho okolia, z iného uhla o nej hovoríme, ak počet obyvateľov v okolí miest rastie a počet obyvateľov v mestských centrách prudko klesá.
Suburbanizácia v komplexnom hodnotení predstavuje prirodzený vývoj rozpínavosti miest. Zároveň ide o prejav industriálnych zmien, redukciu negatív miest a pozitív vidieka. Nejde o proces autonómny, ale o proces komplexu vývoja sídelných štruktúr. Jej pomenovanie vychádza z anglického slova „suburb, suburbium“, ktoré predstavuje slovo predmestie. Práve premena územia veľkých sídelných útvarov začala vytvárať z týchto prímestských zón tzv. vstupné brány veľkomiest. Definícia pojmu nie je jednoznačná. Viacerí odborníci sa však zhodujú, že je charakterizovaná 5 základnými atribútmi:
- decentralizácia obyvateľov z mestských do prímestských oblastí,
- potreba skvalitňovania bývania,
- zmena dochádzky za prácou (v počiatočnom štádiu množstvo obyvateľov prímestských oblastí sa presúvalo za prácou do centier, v súčasnom štádiu je zaznamenávaná decentralizácia – tvorba pracovných príležitostí v prímestských oblastiach, resp. práca formou homeoffice),
- postupná strata hraníc medzi mestom a vidiekom,
- spätosť suburbanizácie so životným štýlom.
Formovanie prímestskej zóny, resp. predmestia
Pojem prímestská zóna pochádza z anglického „suburban zone“ a znamená prechodné teritoriálne pásmo. Ide o územie, v ktorom sa prelínajú mestské a vidiecke elementy. Táto zóna mesto obklopuje a je jeho bezprostrednou súčasťou. Jej rozvoj zväčša pôsobí na úpadok centrálnej zóny mesta. Hlavne pôvodné obytné sídliská sa stávajú postupne tzv. sociálno-priestorovou pascou. Bývajú v nich najmä ľudia, ktorí si kúpu pozemku v okolí, resp. v centre veľkých miest nemôžu dovoliť. Postupne tak dochádza aj k sociálno-ekonomickej, ba až etnickej segregácii. Ďalšou príčinou úpadku centier voči okoliu je výstavba obchodných a logistických centier na okraji veľkomiest, ktoré si vyžadujú dobrú dopravnú dostupnosť. Na definovanie a pomenovanie prímestskej zóny je veľa rôznych názorov podľa odbornej literatúry. Táto zóna je označovaná aj ako zázemie mesta, periférne územie, predmestie a pod.. Vyplýva to hlavne z ťažiskového aspektu jej vnímania, a to zo spôsobu využívania územia, z funkčných väzieb, zo sociálnych väzieb, ale zároveň aj z ponímania vplyvu mesta na toto územie a naopak, z vplyvu prímestskej zóny na mesto. Veľký podiel na zmeny území a ich rozvoj má aj liberalizácia trhu, ktorá spôsobila enormný nárast pozemkov a cien trhu v centrách a zároveň došlo k mimoriadnej diferenciácii príjmov obyvateľstva, ale aj znižovaniu cien bývania na predmestiach. Problémom je, že na Slovensku nemáme definovanú predmestskú krajinu, ktorá je bežná v západnej Európe alebo v USA. Predmestie by malo mať svoju identitu a špecifické črty ako je hustota zaľudnenia, štýl zástavby a pod.. Malo by byť v podstate rozdielne ako samotný vidiek, ale aj iné ako mesto. Práve vybudovanie akéhosi „vzorového predmestia“ by ľuďom malo priniesť obraz o tom, že zahusťovanie nie je len negatívom, ale naopak zvyšovanie kvality života obyvateľov.
Teritoriálno-priestorové (sídelné) a ekonomické dopady suburbanizácie
Pre európske štáty, ktoré majú silné regionálne a územné plánovanie je charakteristické, že prímestské oblasti sú koncentrované do urbanizačných zón, a to pozdĺž komunikačných trás a v dostupnej vzdialenosti centier, ale zároveň majú vybudovanú postačujúcu občiansku vybavenosť. Takáto skladba je zdrojom tvorby tzv. nových miest. V Európe je teda jednoznačne viditeľný vplyv aplikácie územného plánovania na tvorbu suburbií. Pre USA je charakteristická práve opačná forma geografického rozptylu novej výstavby, a to na veľkej rozlohe. Niekedy je rozptyl tak nekoordinovaný, že výstavba neprilieha žiadnemu veľkomestu. Vývoj týchto území prešiel z hľadiska morfologickej štruktúry niekoľkými fázami. Tak napr. na prelome 19. a 20. storočia mali členenie v tvare šachovnicových pôdorysov, ktoré tvorili priame ulice pretínajúce sa v priamom uhle. V 30. a 40.-tych rokoch 20. storočia sa už začali vytvárať ulice v tvare kriviek bez koncepcie ich prepojenia a tak vznikali separované štruktúry, ktoré mali nespočetné množstvo slepých ulíc. Pri analyzovaní napr. českých, ale aj niektorých slovenských miest sa zistilo, že na vplyv tvorby a rozvoja prímestských oblastí sa podieľajú hlavne komerčné projekty, ktoré vytvárajú priestor pre lokalizáciu výrobných a obchodných centier mimo centra mesta pre dobrú dostupnosť a možnosť priestorového rozptylu. Následne v dostupných vzdialenostiach sa vytvárajú priam rezidenčné kolónie s výstavbou rodinných domov na kľúč, ktoré tvoria kompaktný celok s kontrolovaným vstupom do tohto územia. Tento sídelný útvar sa nazýva „gated communities“. Dopady v rámci teritoriálno-priestorového, ale aj ekonomického hodnotenia suburbanizácie definujeme nasledovne:
- nárast komunikačných (dopraných spojení), ktoré so sebou nesú zahustenie premávky nielen individuálnou dopravou, ale aj zvýšeným počtom medzimestských autobusových liniek – negatívnou stránkou je práve potreba zvyšovania intervalov hromadnej dopravy, čím narastá potreba finančných nárokov na migráciu z dôvodu posilnenia spojov do prímestských oblastí a zón, pričom zvýšenie frekvencie spojov je náročné na ekonomické zabezpečenie dopravy, ale častokrát práve z dôvodu preferovania individuálnej prepravy je nevyužívané a tým aj neekonomické;
- zahusťovanie územia výstavbou nových obytných domov, čoho negatívnou stránkou je ale zvyšujúca hustota zástavby a s tým spojená strata súkromia, no a neopomenuteľným problémom je úhrada daní, nakoľko je častým javom, že noví občania obce nie sú prihlásení v obci, ale naopak, svoje trvalé bydlisko si ponechajú v pôvodnom bydlisku;
- pozitívom je ale čím ďalej, tým udržateľnejší rozvoj obcí, nakoľko developeri prinášajú do územia okrem novej výstavby aj kvalitné komunitno-tvorné verejné priestranstvá, vytvárajú nové pracovné príležitosti, ale aj napĺňajú požiadavku na budovanie občianskej vybavenosti, ako aj celkovej infraštruktúry a v daných lokalitách je aj zvyšujúca sa vzdelanostná úroveň obyvateľstva.
Suburbanizácia Bratislavy
Tá v našom hlavnom meste nabrala na intenzite v 90-tych rokoch 20. storočia a siaha až po súčasnosť. Počas týchto rokov rozvoja sa podstatne pozmenil charakter prímestských sídiel. Možnosť bývať kúsok od hlavného mesta nie je už len vecou najmajetnejších ľudí, ale aj strednej vrstvy, nakoľko táto voľba je častokrát lacnejšia ako bývať v centre. Naopak ľudia, ktorí prichádzajú z iných kútov Slovenska, preferujú bývanie vidieckeho charakteru naproti mestskému a neprekáža im každodenné cestovanie, na ktoré sú zvyknutí. Blízke zázemie Bratislavy je mimoriadne atraktívne. Ide o územie, ktoré siaha až do vzdialenosti 50 km od hlavného mesta a postupne sa metropolitný región Bratislavy rozširuje. Na základe spracovávania Prognózy mesta Bratislava predikujeme, že bude časom siahať až po územia mesta Trnava a ďalej, ale aj za hranice smerom do Rakúska a Maďarska. Práve do okolitých obcí a miest smeruje takmer 80% vysťahovaných z Bratislavy. Za prvé suburbiá v rámci mesta možno považovať novobudované panelové sídelné útvary, ktoré zrástli s mestom a tvoria s nim kompaktný celok. V okolí hlavného mesta sa ale rozvíjali aj samostatné útvary, ktoré si v prevažnej miere zachovali svoju vidiecku štruktúru (ako napr. Vajnory, Devín, Čunovo, Záhorská Bystrica). Nové kolónie rodinných domov v okolí Bratislavy často označujeme aj pojmom „satelity, satelitné mestečká“, keďže obyvatelia týchto území sú svojimi každodennými aktivitami pevne naviazaní na mesto a vidiecke prostredie využívajú len ako „nocľaháreň“ a víkendové zázemie. Aktuálnou otázkou hlavného mesta je najmä posilňovanie integrovanej dopravy, tvorba záchytných parkovísk a s tým súvisiaca regulácia parkovania v Bratislave. Na základe údajov o mobilite zo sčítania obyvateľov bude možné lepšie zadefinovať zníženie negatívneho efektu suburbanizácie. Práve poznanie toho, kde ľudia žijú a pracujú, aká je ich denná priestorová dynamika, je kľúčový vstup pre formulovanie rozmanitých potrieb v rámci územného plánovania, verejnej správy či manažmentu dopravy. Taktiež veľmi dôležitým faktom je intenzívna spolupráca investorov a samospráv od prvého momentu investičného zámeru. Spoločnou rozvojovou víziou sa predíde mnohým komplikáciám.
Ako vidíme vývoj tohto trendu v budúcnosti?
Všetky prejavy vývoja spoločnosti, či už spoločenské alebo technické prinášajú na jednej strane veľa pozitív do života spoločnosti, ale zároveň aj množstvo negatívnych vplyvov. Na základe dlhodobých pozorovaní, analýz a diskusií odborníkov, ako aj na základe vlastných skúseností môžeme jednoznačne potvrdiť, že suburbanizácia je právom označovaná za najpokrokovejší a zároveň najúčelnejší proces vývoja spoločnosti. Výstavba malopodlažných rodinných domov nielenže esteticky stvárňuje prostredie, ale prispela k tomu, že do mnohých častí mesta alebo jeho širšieho okolia sa priblížila architektúra bývalého vidieka. Pozitívne dopady suburbanizácie zhodnocujú ľuďom spôsob bývania, jeho priestorové možnosti a možnosti bývania v kvalitnejšom a udržateľnejšom prostredí, neopomínajúc urbánne inovácie vedúce k smart koncepcii miest a obcí. Zároveň ale developeri zhodnocujú aj samotné obce situované v blízkosti spádových miest, nakoľko do týchto zón odliv ľudí z mesta vniesol príliv mladých, ambicióznych ľudí, ktorých snahou je zabezpečiť revitalizáciu obcí a komunitný život. Každé hodnotenie je ale vždy závislé na uhle poznania, ako aj na spôsobe, ako sú suburbiá budované. Žiaľ, rozvoj miest do prímestských zón má aj množstvo negatív. Medzi najzávažnejšie z nich patrí enormné zvýšenie energetických nárokov, ktoré zhoršilo životné prostredie týchto lokalít, nakoľko sa postupne narušili biotopy, zdevastovali sa polia a lúky určené pôvodne na poľnohospodársku výrobu. Namiesto toho na týchto plochách vyrástli obytné domy, administratívne centrá, prípadne priemyselné parky vrátane nespočetných spevnených plôch určených na parkovanie a komunikačné trasy. Pre zabránenie nekoordinovanému rozptylu centrálnych miest a záchranu prírodného a kultúrneho dedičstva je veľmi dôležité, že akákoľvek výstavba a rozvoj územia je koordinovaný a schvaľovaný tak, aby boli striktne dodržiavané pravidlá Koncepcie územného rozvoja. Tu však dochádza k dôležitému poznamenaniu, a to k faktu, že územné plány aktuálne v platnosti zohľadňujú síce všetky atribúty, ktoré sú potrebné na vyhodnotenie pozitív a negatív územia, ale je nevyhnutné aby boli spracované nové územné plány, ktoré reflektujú súčasné trendy rozvoja, nakoľko zmeny a doplnky narážajú na svoje limity a neprehľadnosť, čo predstavuje pre mnohé mestá, a najmä naše hlavné mesto to, že aktuálny územný plán dlhodobo a výrazne zaostáva za rozvojom mesta. Hlavné mesto by malo mať ucelenú a jasnú víziu nielen pre svoje katastrálne hranice, ale s ohliadnutím na svoj metropolitný región, t. j. vízia obcí, z ktorých ľudia cestujú za prácou a obec využívajú ako „nocľaháreň“ by mala korelovať s víziou hlavného mesta, rešpektujúc budúci udržateľný rozvoj. Do tvorby komplexného definovania budúceho rozvoja by mali participatívnym plánovaním interdisciplinárne zasahovať nielen samotné vedenia miest a obcí, univerzitní experti z odboru priestorového plánovania, urbanizmu a architektúry, ale aj developeri, ktorí sú nosným prvkom ďalšieho rozvoja, a samozrejme samotní obyvatelia územia ako jeho užívatelia.
