Aktuálne trendy globálneho rozvoja a výzvy do budúcnosti
Smart City, ako sme si v posledných troch článkoch ozrejmili niekoľko dimenzií tohto konceptu, je novým prístupom v udržateľnom rozvoji mestských regiónov, miest a obcí, ich spravovaní a územno-strategickom plánovaní, so zámerom implementovania urbánnych inovácií. Od roku 2017 takmer všetky západoeurópske mestá aplikujú komplexné riešenia vlastné konceptu Smart City.
Každým rokom z prostredia slovenských samospráv stúpa záujem o vypracovanie koncepcií Smart City, ktoré sú následne do územia premietnuté realizáciou jednotlivých inovatívnych projektov, aj napriek tomu, že v súčasnosti nie sú vo veľkej miere u nás podporované, t. j. absentuje systémová podpora Smart City iniciatív. Na základe výskumov v zahraničí je jednoznačne potvrdené, že aplikovanie prístupu „inteligentných“ miest by zvýšilo kvalitu života obyvateľov, ale aj zlepšilo podnikateľské prostredie vrátane dosiahnutia viditeľných úspor vo verejných financiách. Je potrebné vziať si príklad z už spomínanej susednej Viedne a jej priľahlých obcí, kde samospráva v súlade s participáciou malých a stredných podnikov, ako aj univerzitných inštitúcií, ktoré sú zdrojom kreatívneho a inovatívneho potenciálu, je hnacím motorom využívajúc príležitosť na zvyšovanie kvality života občanov v danom sídle. Tak, ako sme si už priblížili, z pohľadu mňa, ako priestorového plánovača so zameraním na územno-strategický rozvoj sídel, implementácia moderných informačných a komunikačných technológií je len jedným z akcelerátorov konceptu Smart City. V našom ponímaní, inovácie, ktoré sú jadrom prístupu k zavádzaniu stratégie Smart City, nie sú primárne technického a technologického charakteru, ale sú to práve sociálne a behaviorálne aspekty, pričom technológiu považujeme za nástroj, ktorý pomáha k implementácii prvkov tohto konceptu. Je však dôležité v prvom rade uvedomiť si fakt, že implementácia všetkých urbánnych inovácií dosahuje svoju požadovanú kvalitu iba vtedy, ak sa dosahuje spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov, ideálne v „bottom-up“ procese, kde sa zabezpečí participácia všetkých stakeholderov v území – verejnosť, neziskové organizácie, podnikatelia, univerzitné inštitúcie a samotná samospráva. Ako jednu z prvých spracovaných koncepcií Smart City na Slovensku uviedlo mesto Kežmarok, následne mesto Poprad vytvorilo iniciatívu Slovak Smart City Cluster, taktiež mesto Nitra realizovalo zámer konceptu „inteligentného“ mesta. Postupne, z roka na rok by mala každá samospráva uvažovať o budovaní stratégií „inteligentných“ miest a obcí, nakoľko v našich susedných krajinách je aplikácia smart projektov vnímaná výrazne intenzívnejšie.
Aktuálne trendy globálneho rozvoja
Mestá a obce koncentrujú ekonomické, sociálne a kultúrne aktivity, čím vytvárajú hnaciu silu pre implementáciu urbánnych inovácií. Na jednej strane sú teda miestom vytvárajúcim príležitosť pre inovatívne metódy udržateľného rozvoja zabezpečujúc nové a efektívnejšie riešenia pre kvalitnejší život, ale na druhej strane čelia výzvam 21. storočia, a to pretrvávajúcim spoločenským, hospodárskym a environmentálnym otázkam, ako napríklad globalizácia, klimatické zmeny, znečistenie životného prostredia, sociálne nerovnosti a pod.. V našich podmienkach je najznámejší a najviditeľnejší pojem z tejto koncepcie rozvoja práve digitalizácia a centrálne spracovanie dát, ktoré sa týkajú nielen procesu transformácie informácií do najefektívnejších foriem v digitálnom svete, ale aj integrácia digitálnych technológií do každodenného života obyvateľov. Práve pomocou digitalizácie by sa postupne mali riešiť aj otázky ohľadom problematiky samotnej urbanizácie. Je nevyhnutné, aby pri budúcom riešení tejto oblasti bola zabezpečená spolupráca a zapojenie všetkých skupín stakeholderov v území, ktoré by mali byť jasne premietnuté v Programoch rozvoja miest a obcí, ako hlavných strategických dokumentoch rozvoja samospráv.
Ako dosiahneme zvýšenie kvality života v mestách a obciach?
Z pohľadu územno-strategického plánovania máme niekoľko faktorov s priamym vplyvom a dopadom na dosiahnutie zvýšenia kvality života, ale aj vyššej kvality podnikateľského prostredia. Ide najmä o kvalitný verejný priestor, ktorý reflektuje potreby adaptácie na nepriaznivé dôsledky globálnych zmien, primárne klimatických zmien, pričom pri developerskej činnosti je dôležité, aby boli zapracované do urbanistickej štúdie jednotlivé zelené a modré prvky popísané v minulom čísle Obecných novín, ďalej je to udržateľná mobilita, kvalitné služby, bezpečnosť v území, sociálna inklúzia, informovanosť a mnohé ďalšie aspekty, ktoré flexibilne napĺňajú meniace sa potreby jednotlivých špecifických skupín obyvateľov a návštevníkov. Aktuálnym trendom je poskytnúť zo strany miest a obcí práve stimuly na uplatňovanie talentu svojich obyvateľov a napomáhať rovnako tak aj komunitnému životu a spoločenskému vyžitiu so zameraním sa na rozvoj lokálnej ekonomiky. Kľúčovou otázkou je aj financovanie navrhovaných projektov. Európska únia definuje niekoľko iniciatív na podporu rozličných prioritných oblastí týkajúcich sa udržateľného rozvoja regiónov, miest a obcí. Tieto prostriedky Európskej únie spolu s verejným financovaním, čiže prostriedkami zo štátneho rozpočtu sú primárnym zdrojom na podporu projektov v oblasti Smart City. Je potrebné jednotlivé zámery a dopady projektov jednoznačne definovať a následne vytvoriť účinné podporné mechanizmy na využívanie finančných alokácií čo najefektívnejším spôsobom a zároveň s motiváciou a podporou zvyšovania záujmu obyvateľov podieľať sa na správe daného regiónu, mesta či Vašej obce.
