Novinky

Technický stav budov a ich časté poruchy – Poruchy statiky a nerovnomerné sadanie budov

V predchádzajúcom článku sme sa oboznámili s hlavnými poruchami objektov, s ktorými sa najčastejšie stretávame v praxi. Medzi tieto poruchy patrí narušená statika, vlhkosť objektu, zatekanie balkónov a striech, poruchy vnútorných a vonkajších rozvodov, obnova technologického zariadenia, zateplenie objektu a výmena okenných konštrukcií. V tomto článku by som sa rád venoval problematike statiky objektov a častým poruchám objektov vyvolaných nerovnomerným sadaním objektu  zapríčineným narušením základových pomerov základovej škáry.

Pri existujúcich objektoch sa stretávame zvyčajne s niekoľkými spôsobmi založenia objektu. Objekty bývajú založené na základových pásoch, základových pätkách, celoplošne na základovej doske, hĺbkovo na pilótach, alebo na ich kombinácii. Správny návrh založenie a vyhotovenie základov je jednou z najdôležitejších fáz projektovania a výstavby objektu. Nosné stĺpy a steny prenášajú zaťaženie z celého objektu do základových konštrukcií, ktoré roznášajú toto zaťaženie ďalej do základovej škáry, čiže podložia pod objektom. Spôsob zakladania vychádza z projektu statiky, nosného systému projektovaného objektu, danej geológie podložia a lokality, v ktorej sa objekt nachádza.

Aké sú príčiny vzniku porúch?

Na základe dlhodobého sledovania rozdeľujeme príčiny vzniku porúch na stavebných konštrukciách do troch základných skupín:

Chyby, ktoré vznikli pri projekčnom návrhu projektu

Do tejto skupiny parí nedostatočná kvalita návrhu, voľba nevhodného nosného systému objektu a typu zakladania,  voľba nevhodných stavebných materiálov, nedostatočné okrajové podmienky pri výpočte zaťaženia.

Chyby, ktoré vznikli počas realizácie diela

Do druhej skupiny zaraďujeme nedodržiavania technologických postupov výrobcov, neodbornosť realizácie diela, nedodržiavania realizačného projektu a samovoľné alternovanie predpísaných materiálov, predčasné zaťaženie stavebnej konštrukcie.

Chyby počas užívania stavby

Poslednú tretiu skupinu by sme mohli rozdeliť na dve podskupiny. Zaťaženie a využívanie stavených konštrukcií odlišným spôsobom oproti predpokladanému užívaniu. Napríklad prekročenie  navrhovaného statického zaťaženia stropných dosiek. Pôsobenie účinkov okolitého prostredia. Sem zaraďujeme napríklad zmenu hydrogeológie, poveternostné účinky, porušenie kanalizácie, alebo otrasy podložia.

Pri projekčnom návrhu stavieb a ich zakladaní platia všeobecné zásady:

1. Spodná hrana základu, čiže základová škára sa musí nachádzať v nezamrzenej hĺbke pod povrchom terénu. Nezamrznú hĺbku určuje norma. Nezamrzná hĺbka sa mení v závislosti od lokality a druhu základovej zeminy. Jedným z dôvodov, prečo venovať zvýšenú pozornosť a dôraz na správnu hĺbku založenia sú negatívne vplyvy sadania objektu vplyvom zmien únosnosti podložia. Pri nedodržaní predpísanej hĺbky založenia a realizácii základov na výškovej úrovni, kde dochádza počas roka k premŕzaniu podložia základov hrozí s vysokou pravdepodobnosťou počas životnosti objektu k degradácii únosnosti základovej škáry a nerovnomernému sadaniu objektu. V zimnom období voda obsiahnutá v podloží pod základom zamŕza, čím zväčšuje svoj objem a vznikajú sily, ktoré nerovnomerne zdvíhajú základovú škáru a samotné základy objektu. V jarnom období je efekt opačný, keď zamrznutá pôda rozmŕza a dochádza k poklesu pôdy a tým aj k poklesu základovej škáry, na ktorej sú položené základy.
2. Geológia podložia záujmového územia definuje zvolenie vhodného typu základov. Zloženie a skladbu podložia sa získava inžiniersko geologickým prieskumom, ktorého cieľom je podrobná analýza a rozbor podložia na základe odobraných vzoriek z miesta tvaru a skúšok únosnosti podložia. Vzorky podložia sú odobrané z určených miest niekoľkými spôsobmi. Medzi najčastejšie spôsoby odberu vzoriek patria kopané sondy, alebo vŕtané sondy. Zvolenie vhodného druhu závisí od veľkosti plánovaného objektu, dostupnosti v teréne a hĺbky geologického prieskumu. Výsledkom inžiniersko geologického prieskumu je presné definovanie zloženia podložia, jeho vlastností a výšky hladiny podzemnej vody. Dôležitým údajom pre zakladanie a druhy základov je definovanie únosnosti podložia, ktoré sa získa napríklad dynamickou penetračnou skúškou.
3. Tvar a plocha základov. Zjednodušene by sa dalo povedať, že čím je väčšia plocha základu, cez ktorý sa prenáša zaťaženie do základovej škáry, tým je pravdepodobnosť sadanie objektu menšie.

Odstránenie porúch

Pri statických poruchách existujúcich objektov je dôležitá podrobná analýza vzniku poruchy. Nesprávnym založením objektu, alebo nezohľadnením spomínaných  projekčných zásad môže vzniknúť v čase životnosti narušenie statiky objektu a ohrozenie osôb nachádzajúcich sa v objekte, alebo v blízkom okolí. V praxi sa stretávame, ale aj so situáciou, keď bol objekt vo fáze výstavby založený správne, ale zmenou vlastností podložia v čase začal nerovnomerne klesať a sadať.

Zmena vlastnosti podložia môže byť vyvolané a ovplyvnená napríklad podzemnou vodou, ktorá preteká pod objektom a vymýva drobné čiastočky z podložia.

Intenzívnym podmáčaním základovej škár, keď dažďová voda zo strechy objektu nie je odvádzaná do kanalizácie, alebo retenčnej nádrže, ale k základom.

Otrasmi základovej škáry vyvolané pouličnou dopravou alebo železničnou dopravou.

Vplyvom spomínaných negatívnych dopadov podložia stráca svoje pôvodné vlastnosti a môže nastať nerovnomerné sadanie objektu.

Nerovnomerné sadanie objektu a pohyb základov má za následok trhliny v obvodových a interiérových priečkach, praskliny v základových doskách, stropných doskách a schodiskách.

Zvolenie správneho postupu opravy či už základu, alebo základovej škáry vychádza z podrobného prieskumu a analýzy poruchy objektu projektantom alebo autorizovaným statikom, ktorého výsledkom je podrobný technologický postup eliminácie porúch a ich následná sanácia. Znovuobnoveniu únosnosti narušenej základovej škáry si vyžaduje profesionálny prístup odbornej firmy, ktoré vhodne zvolenou technológiou na základe technických odporúčaní autorizovaného statika obnovia únosnosť, alebo výškovú základovej škáry na požadovanú úroveň.

Úkony späté s opravou staticky narušených častí diela, zaraďujeme medzi činnosti, ktoré sú obzvlášť technicky a finančne náročné. Zároveň, ale nevyhnutné pre ďalšie bezpečné užívanie objektu. Zanedbanie opravy základov, alebo základovej škáry môže vyvolať v čase užívania objektu sled porúch, ktoré môžu mať za následok znehodnotenie objektu, alebo jeho úplne znefunkčnenie . Z toho dôvodu odporúčame pristupovať k poruchám od ich zaevidovania zodpovedne a nechať si pri opravách základov poradiť od odborníkov v danej oblasti.